V súčasnosti, keď množstvo autorov zdôrazňuje, že blahobyt prichádza s voľnou a čo najmenej obmedzenou ekonomickou výmenou medzi ľuďmi, a v časoch, kedy sú tieto názory neustále dokazované skutočným vývojom (napríklad úspechy zdieľanej ekonomiky), stále ešte existujú odvetvia, kde sú možnosti voľného trhu výrazne obmedzované. Je to napríklad v prípade podnikania v právnom odvetví.

Pod podnikaním v právnom odvetví chápeme poskytovanie právnych služieb advokátmi, notármi, exekútormi a podobne, ktoré je výkonom slobodného povolania a vykonáva sa na základe príslušných právnych predpisov. Tento článok sa zameriava prioritne na poskytovanie právnych služieb advokátmi.

Na Slovensku v súčasnosti podniká v oblasti poskytovania právnych služieb nad 5000 advokátov zapísaných do zoznamu advokátov. ^[1] Na území SR môžu pôsobiť aj advokáti z krajín EÚ ako euroadvokáti a tiež medzinárodní advokáti. Okrem slovenských lokálnych advokátskych kancelárií sú na trhu prítomné nadnárodné spoločnosti, ktoré poskytujú širšie poradenstvo zahŕňajúce ekonomické, daňové a iné oblasti. Tiež sú výraznejšie zastúpené advokátske kancelárie z ČR.

Podnikanie v oblasti práva sa na Slovensku riadi najmä zákonom č. 586/2003 Z. z. o advokácii^[2]. Iné subjekty ako advokáti môžu poskytovať právne služby len za podmienok uvedených v zákone. Takto je v tomto prípade vytvorená silná bariéra vstupu do odvetvia.

Odvetvie sa javí ako silne regulované. Podnikateľ, ktorý prekonal bariéru vstupu je chránený od novej konkurencie. Výrazne je to vidieť najmä na notároch. Avšak štátna regulácia a s tým súvisiaca stratégia podnikateľov má aj veľké nevýhody, ako uvidíme v ďalšom texte.

V oblasti poskytovania právnych služieb v SR prevláda aj v prípade riešení problémov trhu stratégia vytvárania a posilňovania bariér vstupu do odvetvia. Napríklad v súvislosti s nepriaznivým stavom sa zvýšila hranica koncipientskej praxe, čo je predmetom častej spoločenskej aj odbornej kritiky.^[3] Tento prístup v kombinácii s malým a už nasýteným trhom a prítomnosťou globálnych hráčov vytvára tlak do vnútra systému. Nemusíme používať ani hĺbkové analýzy, aby nám z dostupných informácii bolo jasné, že dané odvetvie klesá na atraktivite. Ak mala táto snaha pomôcť už existujúcim domácim subjektom, tak sa aj tak vyhla účinku.

Minulý rok bol prijatý nový zákon o advokácii, ktorý znížil hranicu koncipientskej praxe a umožnil započítať aj iný typ praxe. Tento zákon však odkazuje na predpis advokátskej komory, ktorý určuje ako v skutočnosti budú nastavené podmienky na vstup do oblasti poskytovania právnych služieb.^[4]

Na to, že má právo taký výrazný lokálny charakter, v dole uvedenom rebríčku najväčších právnych firiem pre rok 2017 a pre rok 2018 figuruje viacero medzinárodných a zahraničných spoločností. ^[5

Medzi najväčšie právnické firmy sa okrem globálnych hráčov dostali najmä firmy, ktoré v minulosti dokázali rozšíriť trhy, na ktorých pôsobia, a to buď otvorením pobočiek v iných krajinách, alebo prostredníctvom vstupu do nových oblastí, diverzifikáciou, alebo dokázali marketingovo reagovať zaradením sa do širších medzinárodných sietí, a podobne.

Z PESTLE analýzy pre oblasť poskytovania právnych služieb by sme v stručnosti vypichli niektoré faktory. Medzi politické patrí súčasná neistá politická situácia a trend globalizácie. Ekonomický rast sa v súčasnosti prepadol. V rámci sociálneho faktora pozorujeme veľký vplyv lokálneho prostredia. V súčasnosti zaznamenávame nadmernú pracovnú silu v odvetví ale vplyvom sociálnych zmien sa to môže zmeniť. V spoločnosti celkovo prebiehajú veľké spoločenské zmeny. Technologické faktory súvisia s rozvojom technológií a ich prenikaním do právneho odvetvia. Legislatívny rámec tvoria najmä predpisy o podnikaní v oblasti právnych služieb, ale aj legislatíva z oblasti ochrany dát, a podobne. Environmentálne faktory priamo neovplyvňujú odvetvie, ale môžu prispieť k novým podnikateľským aj marketingovým príležitostiam.

Ekonóm Michael Porter uverejnil v Harvard Business Review v roku 1979 článok „Ako konkurenčné sily formujú stratégiu“. V článku sa vymedzila metodika hodnotenia konkurenčnej dynamiky odvetvia a výsledného vplyvu na ziskovosť. Porterova analýza piatich síl sa rýchlo stala štandardom pri príprave stratégie. Pokúsime sa uplatniť túto metodológiu v právnom odvetví v SR.

Päť síl predstavuje kúpna sila, hrozba náhrady, bariéry vstupu, dodávatelia a rivalita.

Kúpna sila – Kúpna sila závisí od vývoja ekonomiky a je charakteristická menšou závislosťou od „nákupu lokálneho“. Kúpna sila je obmedzená malým lokálnym prostredím.
Hrozba náhrady – Momentálne pozorujeme konkurenciu prichádzajúcu z technológií, z digitálneho priestoru. Mnohé z právnych činností je možné poskytovať v rámci iných odvetví. Riziko, že krajiny s ľahším prístupom alebo zo žiadnou reguláciou nahradia právnikov na digitálnom trhu. Digitálny kontakt s orgánmi môže umožniť využívať roboty, automatizovať bez potreby právnika. Vo všetkých oblastiach, kde sú právnici navyše a ktoré sa dajú zabezpečiť jednoduchšie a lacnejšie, najmä v oblasti štátnej správy je potrebné predpokladať nahradenie technológiami.
Bariéry vstupu – Bariéry vstupu sú nižšie ako v minulosti, vplyvom novej legislatívy, ale neexistujú údaje, či sa skutočne v praxi dodržiava. Bariéra vstupu je držaná reguláciou, ktorá môže byť v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže.
Dodávatelia – V súčasnosti je k dispozícii mnoho právnikov, ale kľúčovou pre právnické firmy je talent. Riziko, že právnici nebudú mať požadované zručnosti a schopnosti potrebné pre zmenené podmienky. Vstupom technológii sa významne mení štruktúra práce. Bude potrebné zameranie na nenahraditeľné činnosti – kreatívne alebo na druhej strane na IT zručnosti – potreba udržiavať softvér.
Rivalita – Je vysoká a agresívna, na trhu je množstvo právnikov na malom území, sú obmedzovaní lokálnym charakterom práva. V odvetví je množstvo nadnárodných spoločností. Veľké nadnárodné spoločnosti vyvíjajú vlastné programy, ktoré im umožňujú automatizovať služby a procesy, takto môžu postupne za kratší čas vyprodukovať viac práce, čím získajú veľkú konkurenčnú výhodu. Konkurencia je možná aj z akejkoľvek európskej krajiny. Riziko v prípade unifikácie práva a v prípade rozvoja digitálneho trhu.

Stratégie uplatňované v odvetví.

Firma, ktorá chce zvyšovať svoju úspešnosť, môže tento cieľ dosiahnuť cestou rastu podielu na trhu. Deje sa to vytláčaním ostatných konkurentov z trhu. Na víťazenie v konkurenčnej súťaži bolo zamerané strategické myslenie v minulosti. Podobný efekt je však možné dosiahnuť rozširovaním potenciálneho trhu, jednak v zmysle vstupu na nové trhy, vstup do nových segmentov, ale aj poskytovanie nových produktov, či rozširovanie portfólia.

V prípade prevládajúcich externých hrozieb je vhodnou stratégiou defenzívna stratégia (pre prípad prevahy interných slabých stránok) alebo stratégia diverzifikácie (pre prípad prevahy silných stránok). Voľba defenzívnej stratégie nám zároveň vypovedá aj o interných charakteristikách podnikov, ktoré ju zvolia a o sile, na ktorú sa cítia. Táto práca apeluje na to, že je nevyhnutné odvrátiť pozornosť od defenzívnej stratégie, a namiesto tlaku do vnútra sa zamerať na expanziu vonku.

Zo stratégií v odvetví poskytovania právnych služieb sa najčastejšie v praxi stretávame s prepojením právnych a ekonomických služieb, a s regionálnou expanziou, ktorá je však smerovaná najmä k lokalite s podobným právnym prostredím, do Českej republiky. Iné konkurenčné stratégie sa zameriavajú najmä na úzku špecializáciu^[11].

To neplatí v prípade všetkých subjektov. Dá sa pozorovať aj nasledovný prístup k možnostiam trhu:

„Na Slovensku je istý počet ľudí, od nich odpočítame kategórie ako deti, dôchodcovia, ďalej skupinu ľudí, ktorá si advokátsku kanceláriu nemôže dovoliť, vyjde nám počet všetkých potenciálnych klientov. Advokát musí byť pripravený robiť všetko. V takýchto podmienkach nie je miesto pre špecializáciu…“

Takto nie je dostupná jediná zmysluplná stratégia v prípade malého podniku. Bez špecializácie a v malých objemoch, sa iste podnik nedostane na cestu víťaza. Táto voľba predstavuje presný opak pohybu ku globálnej expanzii.

Celková nechuť k expanzii mimo región je daná najmä tým, že rozhodujúcou charakteristikou odvetvia je silný lokálny charakter. Práca advokáta je viazaná právnym jazykom územia.

Kým napríklad sudca môže byť v prenesenom význame označený aj ako kreatívny spisovateľ reťazovej novely práva^[12], advokát zostáva vždy iba prekladateľ.

Rozšírenou marketingovou stratégiou sa stáva členstvo v rôznych zahraničných zoskupeniach advokátskych kancelárií alebo podradenie sa pod siete či organizácie na globálnej úrovni. Týmto sa ešte viac zvýrazňuje lokálny charakter advokátskej kancelárie.

Ako sme uviedli, odvetvie je regulované, trh je deformovaný^[13], samotné odvetvie sa javí ako v kríze, na križovatke, kedy je potrebné urobiť rázny krok novým smerom.

Medzi negatívne faktory v odvetví patria:

Lokálne myslenie poskytovateľov právnych služieb
Nedostatok inovatívneho a kreatívneho myslenia
Neuvedomovanie si dôsledkov globálneho vývoja a novej priemyselnej revolúcie súvisiacej s uplatňovaním umelej inteligencie
Nechápanie podstaty práva ako všeobecného a globálneho javu, lokálne chápanie práva
Nedocenenie prepojenia práva s ďalšími spoločenskými systémami
Nedostatok uplatňovania strategického myslenia a najmä strategických vízií budúcnosti v odvetví
Nedostatok kvalifikovanej manažérskej sily v tejto oblasti podnikania, ktorá by bola schopná vykonávať strategické myslenie a plánovanie

Najväčšou prekážkou na ceste úspešnosti je neschopnosť predstavy možnosti rozšírenia relevantného trhu. Je nevyhnutné formulovať stratégie, ktoré by mohli napomôcť úniku z lokálnej pasce práva.[14]

Ako sme spomenuli vyššie, podnikanie v právnom odvetví podlieha štátnej regulácii. Advokáti sú stavovsky organizovaní prostredníctvom Slovenskej advokátskej komory. Podnikať je možné na základe zapísania do zoznamu advokátov, na ktoré je nevyhnutné vykonanie advokátskej skúšky. Tejto musí predchádzať prax a vzdelávanie. Vzdelávanie je zabezpečované SAK. Problémom takejto regulácie je jej zlučiteľnosť s princípmi ochrany hospodárskej súťaže. Ďalší problém by mohol vzniknúť, ak by bol ekonomický úspech založený prevažne na ochrannej štátnej bubline. Medzi výhody takéhoto prístupu (z hľadiska cieľov štátu) môžeme zaradiť napríklad kontrolu nad kvalitou vykonávateľov tohto slobodného povolania.^[9] Problémom je ak by sa takáto regulácia stalo prostriedkom konkurenčného boja. Niektorí by tiež práve v tomto prístupe mohli vidieť príčinu problémov, s ktorými sa dnešná oblasť poskytovania právnych služieb stretá.

[1] Zdroj internetová stránka SAK, zoznamy

[2] Medzi ďalšie zákony patria napríklad zákon č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok), zákon č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov , zákon č. 237/1991 Zb. o patentových zástupcoch, zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).

[3] V súčasnosti preto trvá koncipientska prax až 5 rokov. V NRSR bol minulý rok schválený zákon, ktorý opätovne túto prax znížil na 3 roky. Medzi ďalšie bariéry patrí skutočnosť, že do praxe nie je možné započítať výkon iných právnych profesií, ktoré majú obdobnú náplň práce ako je práca koncipienta v advokátskej kancelárii. Tieto obmedzenia prístupu ku advokátskym skúškam a tým možnosti výkonu podnikania v právnom odvetví podľa nášho názoru nemajú žiadne opodstatnenie, nezvyšujú kvalitu podnikania a slúžia iba ako bariéra pre vstup do odvetvia. Zároveň je to podľa nášho názoru v rozpore s voľnou súťažou a uvedené predstavujú vyslovene škodlivé praktiky poškodzujúce voľný trh, znižujúce konkurencie schopnosť SR, mrhajúce ľudským potenciálom v odvetví. Takéto praktiky nie sú zároveň prepojené na širší manažment právneho odvetvia, preto nastáva situácia, že na Slovensku je každoročne produkované obrovské množstvo absolventov právnických škôl. Neprebehla nevyhnutná reforma právneho školstva, ktorá by zohľadnila situáciu na trhu a zvýšila konkurencie schopnosť SR a zabezpečila využitie ľudského potenciálu v našej malej republike.

[4] Pričom nie je zrejmé, či skutočne v praxi dochádza k naplneniu ducha zákona.

[5]Rebríček najväčších právnych firiem na Slovensku 2017: SOUKENÍK – ŠTRPKA, 2. Ružička Csekes, 3. Allen & Overy Bratislava, 4. Advokátska kancelária Ecker-Kán & Partners, 5. Advokátska kancelária RELEVANS, 6. Havel, Holásek & Partners (from 1.1.2018; HAVEL & PARNTERS), 7. Škubla & Partneri, 8. TaylorWessing e/n/w/c advokáti, 9. Barger Prekop, 10. White & Case. Rebríček najväčších slovenských právnych firiem za rok 2017 je nasledovný: 1. SOUKENÍK – ŠTRPKA, 2. Advokátska kancelária Ecker-Kán & Partners, 3. Ružička Csekes, 4. Advokátska kancelária RELEVANS, 5. Škubla & Partneri, 6. Barger Prekop, 7. Hamala Kluch Víglaský, 8. Advokátska kancelária Wagner & partners, 9. HMG LEGAL, 10. Advokátska kancelária Paul Q. Zdroj: Slovakia in the Era of Innovation, The Slovak Spectator, Investment Advisory Guide 2017/2018; za rok 2018 ide o právnické firmy: 1.SOUKENÍK – ŠTRPKA, 2. Advokátska kancelária RELEVANS, 3. Ružička and Partners, 4.Allen & Overy Bratislava, 5.Denton Europe CSLLP, 6.Škubla & Partneri, 7. Peterka & Partners, 8.Barger Prekop, 9. TaylorWessing e/n/w/c advokáti, 10.PRK Partners. V roku 2018 nie je uvedený rebríček slovenských advokátskych kancelárii, iba regionálnych advokátskych kancelárii, kde je zahrnutá aj Česká republika. Regionálna právnická kancelária je definovaná tak, že má svoje pobočky prevažne na Slovensku a v Českej republike. Z uvedených slovenských kancelárií z rebríčka v roku 2017 v rebríčku za rok 2018 zostávajú: SOUKENÍK – ŠTRPKA, Advokátska kancelária RELEVANS, Ružička and Partners, Škubla & Partneri, Barger Prekop, Hamala Kluch Víglaský, HMG Legal a pribudla Ikrényi & Rehák. Vypadli Advokátska kancelária Ecker-Kán & Partners, Advokátska kancelária Wagner & partners, a Advokátska kancelária Paul Q. V rebríčku sú uvedené dva subjekty, ktoré pochádzajú z Českej republiky a majú pobočku na Slovensku. Zdroj: Magazín Právo, špeciálna príloha Sme, 30.11.2018

[8] Zdroj: Magazín Právo, špeciálna príloha Sme, 30.11.2018

[9] To, že je to tak, by sa však najlepšie prejavilo na otvorenom trhu.

[11] Stretávame sa až s násilným formovaním nových „odvetví“ práva, ktoré podstatou ostávajú tým, čím boli, mení sa iba obal – názov, napríklad na základe ekonomickej oblasti, v ktorej sa právna podpora poskytuje, alebo na základe označenia potenciálnych klientov, na ktorých je zameraná. Takto sa vyberie oblasť úzkej špecializácie, ktorá pôsobí skôr ako marketing, nie ako reálny kvalifikovateľný stupeň odbornosti. Advokát dosiahne odlíšenie sa od konkurencie, čo mu umožňuje prežiť v tejto nepriaznivej situácii.

[12] DWORKIN, R. Law’s Empire. Oxford: Hart publishing, 1998, 470 s. v slovenskom preklade Dworkin, R.: Ríša práva. Bratislava: Kalligram, 2014, s. 536.

[13] Z pohľadu zabezpečenia celospoločenských riešení problémov sa štátne zásahy javia ako nevyhnutné. V prípade takéhoto obmedzovania podnikania má však človek tendenciu oceniť teórie volajúce po voľnom trhu a minimalizácii štátu. Štát na jednej strane chráni hospodársku súťaž pomocou špeciálne vytvorených inštitúcii, na druhej strane nezmyselne reguluje podnikanie, čo hrubo zasahuje do voľnej hospodárskej súťaže a v konečnom dôsledku predstavuje nezaslúženú konkurenčnú výhodu pre úzky okruh ľudí. Ak už reguluje, nech reguluje zmysluplne a tak, aby sa vytvorili spravodlivé podmienky pre všetkých, a ďalej nech to robí komplexne v nadväznosti na všetky problémy, ktoré má v kompetencii – napríklad právnické vzdelávanie. Ale ešte aj tejto komplexnej regulácii, ktorú má plne vo svojej réžii, zlyháva. Manažovanie právneho odvetvia je exemplárnym príkladom zlyhania kompetentných orgánov. Mohli by sme namietať, že tu nejde o problematiku štátnych zásahov alebo voľného trhu ale o problematiku nekompetentnosti. Kto však zaručí, že na rozhodujúce miesta sa vždy dostanú schopní ľudia?

[14] Dôvody prečo je globálna stratégia nevyhnutná vo všeobecnosti je viacero. Napríklad Gerardo a Yim definujú nevyhnutnosť globálnej stratégie, ktorú zdôvodňujú: 1.imperatívom rastu, 2.imperatívom efektívnosti, 3.imperatívom vedomostí, 4.globalizáciou zákazníkov, 5.globalizáciou súťažiteľov. UNGSON, G.R. – WONG, Y. Y.: Global Strategic Management. Taylor & Francis Group, New York, 2015, str. 28 a nasl.